Akupresúra

Podľa tradičnej koncepcie mechanizmu pôsobenia akupunktúry sa každý objekt alebo fenomén vo vesmíre skladá z dvoch rozličných aspektov jin a jang, ktoré sú súčasne v konflikte i v závislosti. Vzťah medzi jin a jang je univerzálny zákon materiálneho sveta. Je princípom a zdrojom existencie všetkých vecí okolo nás. Táto teória sa zaoberá neustálym bojom a dynamickým vyrovnávaním týchto elementov nielen v prírode a vesmíre, ale aj v organizme človeka.

Spánok sa strieda s bdením, po kontrakcii svalu nastáva jeho relaxácia, po vdychu výdych atď. Starí učenci použili vodu a oheň ako symboly základných vlastností jinu a jangu. K jinu podobné ako k vode patrí chlad, smer dolu, šero, zatiaľ čo základné vlastnosti jangu sú podobné ohňu a zahrňujú teplo, smer hore a jasno.

Z týchto charakteristík možno odvodiť, že všetko čo má charakter pokoja, nehybnosti, chladu, smeruje dolu, je vo vnútri, má charakter asténie, inhibície, pomalosti, alebo je podružné patrí jinu. Všetko čo sa hýbe, je horúce, je hore alebo smeruje hore, je vonkajšie, jasné, sténické (s tendenciou k nadbytku a hyperfunkcii), excitované, hlavné má charakter jang. Takisto orgány a tkanivá človeka patria buď jinu alebo jangu podľa lokalizácie či funkcie.

Princípy jin a jang tvoria uzavretý celok. Spotreba jinu má za následok okamžitý nárast jangu a naopak. Podľa starých čínských učencov choroba vzniká ak sa jin alebo jang dostávajú do prevahy alebo naopak porážky. Pritom vonkajšie faktory napríklad prostredia môžeme priradiť k fenoménom jin a jang. Potom prevaha škodlivého jinu – ako chlad a vietor spotrebuje jang, ktorý reprezentuje teplo a podľa tradičnej čínskej medicíny vzniká syndróm z chladu.

Na druhej strane prevaha škodlivého jangu – ako vysoká vonkajšia teplota prostredia skonzumuje jin, málo jinu spôsobí prevahu jangu a vznikne syndróm z tepla.

Teória piatich elementov hovorí, že drevo, oheň, zem, kov a voda sú základnými materiálmi, z ktorých je zložený materiálny svet. Medzi nimi, podobne ako pri už spomenutých fenoménoch jin a jang existujú vzťahy vzájomnej závislosti, obmedzovania a ovplyvňovania, ktoré určujú ich stav permanentného pohybu a premeny. Ich hlavný význam pre tradičnú čínsku medicínu spočíva v tom, že klasifikujú prírodné fenomény, tkanivá ľudského tela, orgány, ľudské emócie a interpretujú vzťah medzi fyziológiou a patológiou ľudského tela a prírodným prostredím vo vyššie zmienených zákonoch.



Človek žije v prírode. Prírodné prostredie ako klimatické zmeny a geografické podmienky vysoko ovplyvňujú jeho fyziologické pochody. Tento fakt je vyjadrený jeho podriadenosťou prírodným úkazom, ale zároveň aj jeho schopnosťou prispôsobiť sa okoliu.

Na základe týchto skutočností tradičná čínska medicína jednoznačne spája fyziológiu a patológiu orgánov a systémov s mnohými dôležitými prírodnými faktormi. Prírodné faktory sú klasifikované do piatich kategórii na základe piatich elementov. V týchto komplikovaných vzťahoch medzi fyziológiou a patológiou sú pre ľahšie pochopenie týchto vzťahov použité podobnosti a alegórie podľa vlastností vonkajších faktorov.